Poznám ťa? Vidím ťa? Viem vôbec kto si? Celý svet okolo čosi mi kosí.
Zmätok máš na tvári, v pohľade aj hlase, strácam sa pomaly v priestore i čase.
Zverinec divoký vidím tu od rána, kôň, koza aj vlečka bez svojho somára.
Kde končí skutočnosť? Podaj mi z hélia, ten diák už horí, je to psychedélia.
Nečumte už na mňa, ešte ste celí, horí vám len kúsok celuloidovej cely.
Ten rámček priesvitný čo vám je všetkým, keď ľahne popolom vyleťte z klietky.
Vezmite aj cicu sťa biela ľalia, všetko sa scvrkáva ach tá psychedélia.
