Od rána behám tu, špagáty ťahám, počasie nepraje však mojim snahám.
Mračná, ich prietrže víchrica strieda, mokrý som a k tomu biely jak krieda.
Keď slnko následne rozptýli chmáry, všetko sa vysuší, obloha žiari.
A tak sa usmejem, sieťku si dotkám, na mušiu večeru schovaný počkám.
No keď to slnko už moc silno žiari, svedomie moje ma tak trochu kvári.
Mušku chcem uloviť, rozštvrtiť, zbaštiť, hoci ma nechce papekom praštiť.
Svedomie prísne je ako hlad z rána, spraví snáď zo mňa aj vegetariána.
