Išiel som sa v noci túlať mojím rodným mestom, všade množstvo ľudí a smiech, nevedel som kde som.
Svetla ako vo dne bolo, dav korzoval veselo, pohodu tam bolo cítiť, nič zlé sa tam nemlelo.
Rodiny tam celé boli, od batoliat po starkých, nik sa nebál nocou chodiť, nepočul si temný krik.
Na námestí morská raja ticho ladne plávala, všetkým ľuďom tejto noci patrí veľká pochvala.
Iba neviem prečo bežne noc tu býva hororom, prečo nie je po zotmení takto bielo, veselo.
Ak to raja môže za tú bielonočnú pohodu, potom nech tu navždy pláva od zotmenia až k slnka východu.
