Fujifilm X100F – zoznámenie s retro ikonou

Rada fotoaparátov Fujifilm X100 ma priťahovala už od prvého modelu, no nikdy som sa k nej reálne nedostal bližšie. Lákal ma na nej krásny retro vzhľad, manuálne ovládanie základných expozičných parametrov (clona, čas, ISO a korekcia expozície) a tiež niekým vychvaľovaný a inými zaznávaný špecifický výstup z Fujifilm X-trans senzoru. Myslím tým predovšetkým nízku úroveň šumu aj pri vyšších ISO hodnotách a keď sa už šum objaví, tak by mal mať charakteristiku filmového zrna z čias analógovej fotografie. No a lákali ma aj simulácie obľúbených Fujifilm filmov, aj keď paradoxne, asi najznámejšia simulácia Classic Chrome, vlastne nie je simuláciou žiadneho Fujifilmu, ale simuláciou filmu Kodak Chrome.

Predtým ako prejdem k samotnému zoznámeniu s Fujifilm X100F však ešte malý úvod. Keď som prechádzal od Sony zrkadlovky a mieril som k systému, ktorý bude menší, ľahší a ktorý má bude lákať aj svojim vzhľadom, tak som skončil pri Micro 4/3, presnejšie u Olympusu a jeho rade OM-D, konkrétne to cca posledné dva roky bol Olympus OM-D EM-5 mark II. Je to výborný fotoaparát, malý, rýchly, odolný voči zlému počasiu, taktiež s retro vzhľadom starých analógových Olympusov rady OM a je k nemu široký výber kvalitných objektívov. Avšak dlhodobo ma uňho frustrovali tri veci, kvôli ktorým som sa rozhodol prejsť k inému systému.

Tými tromi dôvodmi boli:

1. Pomalé a nespoľahlivé ostrenie pri kontinuálnom snímaní pohybujúcich sa objektov (AF-C tracking). Bol som z toho vždy zúfalý, keď som fotil našich hrajúcich sa psov a výsledkom bolo množstvo rozmazaných a iba minimum správne zaostrených fotiek. Najvýraznejšie to bolo, keď bežali priamo oproti mne. Skrátka sa mi potvrdilo, že kontrastné zaostrovanie je na fotenie pohybu jednoznačne nedostatočné.
2. Veľa šumu pri vysokom ISO. Boli situácie, kedy som dokázal byť relatívne spokojný aj s fotkou pri ISO 6400, ale štandardne som sa musel držať do ISO 3200. Samotný šum by mi až tak nevadil, ale bol tu prítomný dosť silný farebný šum a ten na fotkách skrátka nechcem. Samozrejme, Olympus EM-5 II má výbornú stabilizáciu, vďaka ktorej by som mohol predĺžiť expozičný čas a znížiť si tak ISO hodnoty, ale to platí len pri statickej fotografii, no akonáhle je v obraze čo i len malý pohyb, tak skrátka potrebujem udržať expozičný čas dostatočne krátky a jediným riešením je dvíhanie ISO.
3. Relatívne nízke rozlíšenie. Olympus EM-5 II má 16 MP senzor, čo je úplne dostatočné rozlíšenie ak fotku ponechám tak ako som ju odfotil. No keďže rád fotím pevnými objektívmi (Panasonic 20mm f1.7 II a Olympus 45mm f1.8) tak sa mi často stávalo, že som fotku potreboval dodatočne orezať a v tom prípade už základných 16 MP bolo málo. Už len fakt, že formát 4/3 mi síce vyhovuje v prípade fotenia portrétu na výšku, ale nie v prípade fotenia krajiny či architektúry na šírku, kde uprednostňujem formát 3/2 znamená, že 16 MP 4/3 senzor mi po oreze na formát 3/2 dá cca 14 MP výstup.

Z týchto dôvodov som začal pokukovať po inej výbave, hoci kvôli veľkosti a váhe fotoaparátu aj objektívov som sa rozhodol ostať pri bezzrkadlovkách. V rámci Micro 4/3 systému by mi moje problémy čiastočne vyriešil Olympus EM-1 mark II s mierne vyšším rozlíšením (20 MP) a fázovým ostrením, ale bohužiaľ v množstve šumu pri vysokom ISO je na tom len o trochu lepšie. Treba však povedať, že M4/3 ma stále láka širokou ponukou, kvalitou a kompaktnosťou ich objektívov. Ďalšou možnosťou by bol Sony FF systém, ale tu ma odrádzajú ceny kvalitných a kvalita lacných objektívov, takže Sony nie. Optimálnym systémom tak pre mňa (aspoň papierovo) vyzerá byť Fujifilm, kde by mi moje tri hlavné požiadavky (fázové ostrenie, nízky šum a vyššie rozlíšenie) dokázal vyriešiť aj cenovo prijateľný Fujifilm X-T20. Fujifilm ma taktiež láka svojim retro vzhľadom a manuálnym ovládaním, vďaka ktorému nemusím stále vstupovať do menu. S čím som si zatiaľ nie úplne istý, je portfólio objektívov, konkrétne mi chýba niečo ako blížiaci sa Fujifilm XF 16-80mm f4 OIS WR, o ktorom však ešte nikto nevie ako na tom bude z pohľadu optickej kvality a taktiež ceny.

V každom prípade mi Fujifilm systém vychádza ako ten, do ktorého nakoniec pôjdem a tak ma potešilo, keď mi kamarátka Lívia ponúkla jej nový Fujifilm X100F na odskúšanie. Získal som tak príležitosť zoznámiť sa s Fujifilm systémom ako takým a zároveň spoznať zatiaľ najdokonalejší model Fujifilm X100 rady, keďže X100F je už štvrtým vývojovým štádiom a od originálneho X100 tak prešlo mnoho evolučných aj revolučných zmien.

Toto moje zoznámenie s X100F nie je recenziou technických vlastností fotoaparátu ani jeho objektívu, ale zhrnutím mojich pocitov a prvotných skúseností ako s fotoaparátom samotným tak aj s následnou prácou s fotografiami, ktoré z neho “vyliezli”. Začnime však pekne poporiadku.

Foťák som mal u seba niekoľko dní a musím povedať, že mi za ten krátky čas celkom prirástol k srdcu. Moje prvé pocity boli: malý, krásny, naozaj retro a prekvapivo ľahký. Asi najviac ma prekvapila jeho pocitovo malá hmotnosť, možno aj preto, že vizuálne som ho už poznal, ale v rukách som ho držal po prvý krát. Druhý pocit mi hovoril – pozor nech ti nevypadne z rúk. Tým, že som zvyknutý na výrazný grip (na Olympuse som používal externý doplnkový grip) tak som v prvom momente cítil neistotu v úchope a získal som ju až potom ako som si fotoaparát zavesil na krk. Už po malej chvíli som si však uvedomil, že vďaka jeho nízkej hmotnosti ho nemusím držať tak pevne ako som bol zvyknutý u iných fotoaparátov a pocit neistoty držania sa vytratil úplne. Hoci treba povedať, že pre vyšší komfort pri dlhšom fotení by som prijal jednak doplnkový grip na predný úchop a takisto zadný doplnkový grip do zásuvky blesku na pohodlné opretie palca.

Nasledovalo zoznámenie sa so základným ovládaním a to bolo naozaj veľmi rýchle. Tým, že tu mám možnosť nastaviť si všetky základné expozičné parametre samostatnými ovládačmi, bez vstupu do menu, je to intuitívne, rýchle a pohodlné. V skratke povedané – clonový krúžok na objektíve, čas a ISO na hornom kruhovom ovládači a korekcia expozície na vedľajšom kruhovom ovládači. V princípe nič iné nepotrebujem a takisto, ak niečo z daných parametrov nastavovať nechcem, tak ten parameter môžem nechať na automatike.

Samozrejme ďalšie množstvo nastaviteľných funkčných tlačidiel len vítam a tak som si nastavil nasledovné:

1. Ostrenie zadným tlačítkom AEL/AFL. Tu ma veľmi potešilo, že aj pri tomto nastavení mi ostáva možnosť ostriť aj štandarne tlačítkom spúšte. Toto mi Olympus neumožňoval a možnosť ostriť tlačítkom spúšte sa nedala skombinovať s ostrením iným funkčným tlačítkom.
2. Zapnutie ND filtra (neutrálne šedý filter -3EV) na prednej páčke pod spúšťou. Výborná pomôcka ak chcete aj pri silnom svetle používať nízke clonové čísla a ani prepnutie do elektronickej uzávierky a použitie času 1/32000s. v danej situácii nepostačuje.
3. Prepnutie RAW+JPEG na JPEG tlačítkom FN vedľa spúšte, aby som si v prípade potreby mohol aktivovať digitálny telekonvertor ostriacim krúžkom objektívu,
4. Prepínanie ISO Auto módov na predný roller. Toto je ďalšia výborná funkcia, ktorú mi Olympus nedával. Pre každý z troch ISO Auto módov si môžem nastaviť základné ISO, maximálne ISO a minimálny expozičný čas. Jednoduchým otočením predného rollera si tak nastavím držanie nízkeho ISO hoci pri dlhšom čase pri fotení architektúry či krajiny, alebo naopak umožním dvíhanie ISO a neklesnutie času napríklad pod 1/1000s. pri fotení rýchleho pohybu.
5. Prepínanie Dynamic range módov na zadný roller. Dynamic range módy sú takou Fujifilm špecialitou, je to niečo ako HDR z jedného záberu. Vďaka tomu, že Fuji dobre zvláda zosvetlovanie tieňov bez navyšovania šumu, môže si dovoliť túto funkciu zvyšovania dynamického rozsahu tým, že záber podexponuje (tým zachráni prepaly) a tmavé miesta následne softwérovo zosvetlí. K dispozícii sú tri úrovne rozšírenia dynamického rozsahu (100, 200 a 400) a jeden Auto mód. Štandarne by som si to nechal na Auto móde, ale je to taká umiernená automatika, ktorá nejde zbytočne do extrému. Je to fajn pre priamy JPEG výstup z aparátu pretože použitie príliš vysokého dynamického rozsahu môže občas pôsobiť vizuálne plocho, no ak pracujete s RAW súbormi, tak Vám vysoký dynamický rozsah dáva väčšie možnosti práce s fotkou. Preto by som pri príliš kontrastnej scéne radšej manuálne zvolil D-range 200, alebo 400.
6. Výber spôsobu ostrenia (Single AF, Zone AF, Wide/Tracking) som dal na spodné tlačítko zo štvorsmerného voliča na zadnej strane fotoaparátu,
7. Výber spôsobu merania expozície som dal na pravé,
8. Výber simulácie filmu na ľavé a
9. Výber spôsobu fotenia/spúšte (Drive) som nechal na hornom tlačítku (jednotlivý záber, kontinuálne fotenie, bracketing, panoráma atď.)

Týmto spôsobom tak môžem ovplyvniť aj radu ďalších parametrov priamo a rýchlo, no a ak by som predsa len chcel meniť ešte niečo ďalšie, tak stačí stlačiť tlačítko Q (ktoré leží trochu nešťastne priamo tam, kde si opieram palec) a zobrazí sa mi obrazovka rýchleho menu, kde bez ďalšieho vstupovania vidím a môžem meniť 16 mnou vybraných položiek.

Keby som mal zhrnúť môj dojem z ovládania X100F tak by som povedal, že je intuitívne, rýchle a pokrývajúce všetky parametre, ktoré by som počas fotenia chcel meniť. Zároveň mi prináša dve zaujímavé možnosti, ktoré mi Olympus nedával a to ostrenie spúšťou aj iným tlačítkom zároveň a ISO Auto módy s nastavením minimálneho času. Určité výhrady však predsa len mám a to pomerne tuhý chod kolieska korekcie expozície, naopak príliš ľahký chod predného rolleru, vďaka čomu občas nechcene zmením ISO Auto mód a na záver trochu nešťastné umiestnenie tlačítka Q, ktoré sa mi sem tam podarí náhodne stlačiť palcom. Sú to ale veci, na ktoré by som si asi časom zvykol a prestal by som si ich uvedomovať.

Po nastavení prišiel čas na samotné fotenie, takže

Ako sa fotí s Fujifilm X100F?

Prvá vec, ktorú som si pri fotení uvedomil bol optický hľadáčik (OVF). Ako niekoľkoročný používateľ bezzrkadloviek som zvyknutý na elektronický hľadáčik (EVF) a na to, že scénu vidím tak ako bude vyzerať na výslednej fotke. Principiálne mi to vyhovuje a už by som nešiel naspäť len do optického hľadáčika. No tu ma ten pohľad nadchol. Možno to bol závan nostalgie či skrátka nejaký dobrý pocit z toho, že pohľad do foťáku ma neodpútava od reality okolo mňa, no v každom prípade sa mi to páčilo. Hľadáčik je jasný, dostatočne veľký a môžem si v ňom aktivovať všetky potrebné informácie či pomôcky. Ja som si tam nastavil expozičné hodnoty, pomocnú tretinovú mriežku, vodováhu a histogram. Vidím tam teda všetko čo potrebujem pre samotné fotenie a v prípade, že by som chcel vidieť detail zaostrenia či simuláciu výslednej fotky, viem si jednoducho vložiť miniatúrny EVF či prepnúť kompletne na EVF páčkou pod spúšťou.

Foťák som si zobral na vyskúšanie na výlet a tak som urobil pár fotiek od vody, niečo z architektúry pobrežného mestečka a taktiež na skúšku naše štvornohé babizne. Keby som to mal zhrnúť tak musím uznať, že sa mi s ním fotilo veľmi dobre, bol rýchly na ostrenie aj na prebúdzanie zo spánku (oproti môjmu Olympusu EM-5 II) a tým, že má len jedno ohnisko som po jeho priložení k oko už neriešil zoomovanie, ale iba rýchle doladenie kompozície. Fotenie s ním bolo skrátka také rýchle, ľahké, nestresujúce. Celý čas som ho mohol mať zavesený na krku, kde mi kvôli svojej nízkej hmotnosti vôbec nevadil a vďaka kompaktnosti mi ani nijako nezavadzal. Môžem teda povedať, že ako fotoaparát pre radosť z fotenia je výborný a jedinečný, pretože tú radosť mi neprinášal len jeho výkon či ovládanie, ale aj jeho vzhľad. Skrátka ideálny spoločník na výlety. Aj keď zároveň treba dodať, že som si pri fotení s X100F musel priznať, že by som ho nechcel ako jediný fotoaparát, ktorý by som mal.

Hlavné dôvody sú dva, ale oba sú pre mňa dostatočne dôležité, aby ma odradili od jeho kúpy ako jediného fotoaparátu.

1. V prvom rade je to nevymeniteľný objektív s pevným ohniskom. Zaujíma ma asi príliš široké spektrum fotografických žánrov, takže si neviem predstaviť fungovať iba s jedným pevným objektívom. Už len, keď som chcel fotiť naše chlpaté štvornohé babizne v pohybe či pri behu, tak to pri prepočítanom 35mm ohnisku nemalo význam. A to nehovorím, že by som chcel fotiť svišťa či letiaceho bociana. Skrátka to ohnisko je vhodné skôr na takú dokumentárnu fotografiu počas cestovania, na festivaloch, na svadbe, na horách či street foto niekde v uličkách Amsterdamu, alebo pri skateboardovej U-rampe, kde by X100F zaujal nielen výkonom, ale aj výzorom. V každom prípade všade tam, kde by som nepotreboval výrazné priblíženie objektu (wildlife), silnejšiu kompresiu obrazu (portrét) či naopak široký záber (architektúra, krajina) by mi X100F bol viac ako dobrým spoločníkom.
2. Druhým dôležitým dôvodom, ktorý ma od neho odráza je absencia výklopného displeja. Pre niekoho to je možno zanedbateľná pomôcka, no pre mňa je to niečo nepostrádateľné. Možno je to tým, že tak často fotím našich psov a snažím sa ich fotiť vo výške ich očí, alebo tým, že rád fotím kvety a keďže som alergik, nerád si k nim ľahýňam na zem 🙂 alebo skrátka tým, že rád skúšam netradičné pohľady, ale jednoducho povedané ak by som mal mať fotoaparát bez výklopného displeja tak by to pre mňa bolo z dlhodobého hľadiska nekomfortné.

Čo dodať na záver? Keby som to mal zaobaliť do niekoľkých slov tak by som povedal: retro krása, rýchle a intuitívne ovládanie, pocit, že foťák a fotenie samotné mám pod kontrolou a toto všetko mi vo finále prináša radosť z fotenia.

Po fotení samotnom prišiel rad na spracovanie fotografií.

Aj keď som si priamo vo fotoaparáte nastavil simuláciu filmu Classic Chrome, tak s výstupmi som nebol plne spokojný, respektíve pri niektorých fotkách sa mi táto simulácia plne hodila a pri iných zasa nie. Keďže som zvyknutý fotiť všetko do RAWu a ten spracovávať v Adobe Lightroome, tak som ani neskúšal upravovať RAF súbory v aparáte, ale som si ich naimportoval a spracoval v počítači. Spracovanie bolo viac menej štandardné, aj keď musím povedať, že pár vecí bolo inak ako som zvyknutý:

• Rozlíšenie 24 MP vs 16 MP som pocítil v trochu dlhšom importe.
• Prvýkrát som sa naživo stretol s “červíkovaním” pri ostrení fotky. Po chvíli googlenia som pri ostrení namiesto sliderom “amount” ťahal sliderom “details” a výsledok bol viac menej ok, aj keď do budúcna by som sa tomu ešte asi viac povenoval.
• Mal som pocit, že väčšinu fotiek aparát podexponovával, ale nebol problém to vytiahnuť hore a nemalo to vplyv ani na navýšenie šumu.
• Keď som už pri šume, tak som ho výraznejšie postrehol až pri ISO 6400 a viac, ale nevadil mi, možno preto, že to nebol farebný, ale iba kontrastný šum a naozaj bol taký nejaký nepravidelný a vďaka tomu nerušivý, ale vnímanie šumu je naozaj veľmi subjektívne.
• Posledná vec, ktorú som postrehol bolo, že farby, ktoré som dosiahol pri používaní Adobe presetov pre Fujifilm aparáty boli iné ako farby, ktoré som dostal z môjho Olympusu a použití Fujifilm presetov, ktoré som si za pár euro kúpil. Z tých kúpených Fujifilm presetov pre Olympusy sa mi páči Classic Chrome, no pre ostatné simulácie filmov ma viac oslovili priamo Adobe presety pre Fujifilmy.

Takže už mi ostáva len poďakovať Lívii za požičanie tejto retro ikony a začať sa tešiť, že aj ja už smerujem k Fujifilmu. Áno, zoznámenie s Fujifilm X100F mi potvrdilo, že Fujifilm systém je to čo mi bude vyhovovať aj keď ako som už naznačil, pôjdem do rady s vymeniteľnými objektívmi.

Prikladám pár fotografií z tohto zoznámenia s Fujifilm X100F. Všetky fotografie sú vyvolané z RAF súborov v Adobe Lightroom Classic CC.