Fujifilm X100F – zoznámenie s retro ikonou
Rada fotoaparátov Fujifilm X100 ma priťahovala už od prvého modelu, no nikdy som sa k nej reálne nedostal bližšie. Lákal ma na nej krásny retro vzhľad, manuálne ovládanie základných expozičných parametrov (clona, čas, ISO a korekcia expozície) a tiež niekým vychvaľovaný a inými zaznávaný špecifický výstup z Fujifilm X-trans senzoru. Myslím tým predovšetkým nízku úroveň
15) Poštárov betónový hrad
… alebo ako si poštár Ferdinand palác na záhrade postavil Ako sme neskôr zistili, nešlo o skutočný hrad, ale o stavbu, ktorú si počas tridsiatich rokov na svojej záhrade postavil miestny poštár. A nie, nie je to myslené tak, že by si odkladal po troške z dôchodkov, ktoré ako poštár nosil ľuďom a za takto
14) Príchod motorkárov
… alebo rally Bairols – hlavná cesta Dnes je výnimočný deň. Majú sa k nám totiž pripojiť naši kamaráti Boris s Peťou a Zdenom. Prídu na dvoch motorkách a majú v pláne ostať s nami pár dní v Bairols a potom sa presunúť viac na západ Provensálska a obehať či presnejšie objazdiť si tam ešte
13) Village des Bories
… alebo hŕba kameňa na dedinu premenená Opustením starého cintorína v Gordes však náš dnešný výlet ešte neskončil. Ako som už spomínal, pre Gordes má kameň špeciálny význam a to nielen v prítomnosti, ale už od dávnej minulosti, kedy na rozdiel od dneška predstavoval takmer výhradne jediný stavebný materiál. Dnešný výlet preto pokračuje ešte pár
12) Gordes
… alebo kráľovstvo kameňa, nad zeleným morom zbudované Všetky provensálske mestá či mestečká, ktoré sme zatiaľ navštívili, mali niečo spoločné a v niečom sa líšili. Tým spoločným prvkom je fakt, že sú to všetko kamenné mestá z ktorých dýcha história na každom kroku. Naozaj, ak by ste tu chceli natočiť nejaký historický film, stačí ak
11) Collobrieres
… alebo gaštanový raj s nebezpečnými dôchodcami. Veľa ľudí asi nevie, že v Provensálsku sa nedarí iba jeho typickým plodinám ako sú olivy, hrozno, levanduľa či hľuzovky, ale napríklad aj gaštanom. Áno, tým gaštanom, ktoré si vždy na jeseň horúce prehadzujeme z ruky do ruky, keď si ich pečené kúpime v malom papierovom sáčku v
10) Les Baux de Provence
… alebo bláznivé patálie s nápadníkmi našej Airušky Po odbočení z hlavnej cesty sme sa „preplavili“ oceánom slnečníc a sviežich zelených vinohradov, z ktorých sa v diaľke vynára nízke biele vápencové pohorie. Mám rád ten pocit priestoru v spojení so zvlnenou kopcovitou krajinou, ktorej slnko pomocou ostrých tieňov dodáva výrazný 3D vzhľad. Cítim sa vtedy
9) U Vincenta v Saint Rémy
… alebo blázon som a blázon budem, len to nikomu nehovorte Ako sme sa postupom času presúvali do západných častí Provensálska, jedného dňa sme sa ocitli až pri Saint Rémy. Z nášho pohľadu išlo už o väčšie mesto a teda nepatrilo k našim TOP cieľom, ale keďže som vedel, že v tamojšom ústave pre duševne
8) Saint Tropez
… alebo dážď, zima a ja pod papučou či skôr pod gumákmi Dnes ráno sme zistili, že slnečno a sucho nie sú jediné klimatické črty Provensálska. Už od noci tu leje ako z krhly, na ranné venčenie Airušky by boli vhodnejšie skôr plutvy než tenisky a pohľad na oblohu naznačuje, že nejde o prehánku, ale
7) Colorado
… alebo tam, kde sa piesok lial a vody takmer nebolo. Pre najbližší výlet sme si vybrali miesto s úplne nefrancúzskym názvom, až nám prišlo neuveriteľné, že by niekto tu v Provensálsku dobrovoľne a bez obáv použil americký názov pre miestnu atrakciu. Je to naozaj zvláštne, ale napriek tomu je našim najbližším cieľom Colorado. Nie
6) Bonnieux
… alebo ako vznikajú miestne kávové špeciality a rituály Za cieľ našich najbližších výletov sme si vybrali pohorie Luberon, ktoré už nie je až tak divoké ako kraj Verdonu, práve naopak, malebná krajina je tu zvlnená ako zelený koberec s nízkymi zalesnenými kopcami a rôznofarebnými poliami medzi nimi. Pôsobí to na mňa ako najúrodnejšia časť
5) Moustiers Sainte Marie
… alebo ako mačke zboriť generáciami zakódovaný svetonázor. Vrátením vodného bicykla a zamávaním večne vysmiatemu detskému drobizgu sa skončil náš prvý kontakt s Verdonom a my sme sa pobrali ďalej. Kúsok od jazera Sainte Croix sme zbadali tabuľu lákajúcu nás do blízkeho mestečka s nejakým starým kláštorom – Moustiers Sainte Marie. Keďže sme boli dosť
4) Verdon
… alebo štvornohá záchranárka v akcii. Castellane nie je iba jedno z ďalších kamenných provensálskych mestečiek. Ako som už naznačil, je to zároveň vstupná brána do divokého Verdonu, obrovského asi 20km dlhého kaňonu zarezávajúceho sa do tunajších hôr ostrými a hlbokými skalnými zrázmi. Castellane leží na jeho hornom konci a rieka Verdon sa vinie okrajom