Jeden lenivý deň, iba ostré slnko a tieň. (a stará kamenná práčovňa) Dotkni sa žeravého kameňa, v tieni schlaď ubolené ramená, v mrazivom prítmí ustrneš, pohľadom zvonku neujdeš. Schody ťa na slnko vyvedú, ono ťa spáli k obedu. A tak sa ponáhľaj do tieňa, ku ľadovej vode prameňa. Užívaj naplno svetla aj tmy, pod strechou
Išiel som sa v noci túlať mojím rodným mestom, všade množstvo ľudí a smiech, nevedel som kde som.Svetla ako vo dne bolo, dav korzoval veselo, pohodu tam bolo cítiť, nič zlé sa tam nemlelo.Rodiny tam celé boli, od batoliat po starkých, nik sa nebál nocou chodiť, nepočul si temný krik.Na námestí morská raja ticho ladne
Od rána behám tu, špagáty ťahám, počasie nepraje však mojim snahám.Mračná, ich prietrže víchrica strieda, mokrý som a k tomu biely jak krieda.Keď slnko následne rozptýli chmáry, všetko sa vysuší, obloha žiari.A tak sa usmejem, sieťku si dotkám, na mušiu večeru schovaný počkám.No keď to slnko už moc silno žiari, svedomie moje ma tak trochu
Poznám ťa? Vidím ťa? Viem vôbec kto si? Celý svet okolo čosi mi kosí.Zmätok máš na tvári, v pohľade aj hlase, strácam sa pomaly v priestore i čase.Zverinec divoký vidím tu od rána, kôň, koza aj vlečka bez svojho somára.Kde končí skutočnosť? Podaj mi z hélia, ten diák už horí, je to psychedélia.Nečumte už na mňa, ešte